Pred 12 rokmi sa situácia vyvinula tak, že som bol takmer celé leto pánom svojho času. Asi som mal slabú chvíľku keď som súhlasil že si zaobstaráme nejakého psíka. „Zbytok” rodiny ma okamžite chytil za slovo a akcia sa mohla rozbehnúť. Z knižnice sme doniesli množstvo kynologického materiálu.

Diskutovali sme či chceme psa, alebo sučku. Či veľkého, alebo malého. Či chceme chlpatého…  Nakoniec sme v rodine usporiadali verejnú súťaž - každý člen si povedal svoju predstavu a zverejnil plemeno ktoré sa jej najviac blížilo.

Bolo zaujímavé, že sme všetci inklinovali k väčším športovo založeným plemenám (maďarská vyžla, stavače, rhodézsky ridgeback…). Poľovné plemená sme z výberu vylúčili – ako laici by sme im asi nedokázali dať toľko aby uplatnili svoje poľovné prednosti. Našli sme si chovateľa ridžbekov s „voľnými” šteniatkami, dohodli návštevu a vyrazili.

Keď sme ich prvý krát uvideli aj s ich matkou (Afandhali SIMANGA), tušili sme že toto plemeno je tým pravým pre nás. Už sme začali pohodlnieť, rodinné výlety boli čoraz zriedkavejšie a ísť von keď prší - koho by to napadlo?! Týždeň od našej prvej návštevy rýchlo prešiel a my sme sa vybrali pre naše „malé”. Cestou sme sa snažili dohodnúť na jeho  mene, nakoniec zvíťazila Aida. Cesta späť aj s malou Aidou nebola úplne bezproblémová, ale nakoniec sme to všetci zvládli. Doma sme Aide ukázali jej nové miestočko a nechali ju spamätat sa.

A tak začalo naše spolužitie s rodézskymi ridžbekmi…

Dnes je situácia v našej svorke iná - „pribudlo” nám ešte jedno šteniatko… Z „B-vrhu” sme si nechali psika, voláme ho Bardy. Tento RR fešák sa pravidelne snaží niektoré naše pôvodné predstavy o ridgebackoch prevrátiť úplne naruby. Napríklad úspešne absolvoval poľovné „farbiarske” skúšky… Darí sa mu na výstavách, je šampiónom 3 krajín (SK, CZ, H) a dvoch RR klubov (SKCHR a ČKRR). Čakáme na šampionáty v Rakúsku a Francúzsku. Je tatkom viac než 50-tich zdravých šteniatok.

Keď nám na Veľkonočný pondelok v 2005 náhle odišla naša Aida - náš smútok za ňou nám pomáhala rozptýliť malá RR slečna Girka. Dostali sme ju od našich priateľov Janky a Peťa, majiteľov Arcy. Aj keď ju Janka volala „princeznička”, podľa nás to bol čert v rr kožuchu. Ale inak je veľmi roztomilá a aj vďaka svojmu „kukuču” je veľmi úspešná na výstavách.

A aby toho nebolo ešte dosť - minulú jar nás oslovila záujemkyňa o šteniatko po Bardym, ale nakoniec to skončilo tak, že si Alenka vzala malú  Crystal a my sme sa stali jej „tútormi” Volá sa Sarka a máme s ňou veľké plány. Určite nás spolu uvidíte na výstavách…

Budúcu jar Alenka naplánovala Sarke „svatbu”, jej fešákom bude Bardy, šteniatka sa narodia pod hlavičkou jej novej chovateľskej stanice Glaze Rose a my by sme si radi nechali z tohto spojenia malú sučku…